Dušana Martinčeka si ľudia, sledujúci šaliansku hudobnú scénu, pamätajú najmä ako člena skupiny Capre zo Šaly, v ktorej hráva na také tie „divnejšie“ nástroje, predovšetkým didgeridoo. Posledných niekoľko rokov, a najmä ten posledný, však vidieť jeho aktivity s novým nástrojom. Znovu je to niečo netradičné, podobá sa to na vytunovanú panvicu WOK otočenú naopak a vyludzuje to trochu orientálne atmosférické a meditačné zvuky. Zoznámte sa s hudobným nástrojom „hand pan“…
Ako objavil hand pany a kde sa to vzalo?
Prvýkrát videl hand pan na internete a osobne si ho „omakal“, keď ho na jedno poobedie tu u nás, pri Váhu, priniesol hudobník z Izraela. „Tak som ho dostal aj do rúk, mohol som si ho poobzerať, no vtedy mi to ešte pripadalo, že to je vysoký level na výrobu – ani materiál nie je obyčajný a chce to aj veľa rokov praxe,“ spomína na prvý kontakt Dušan.
Hand pan ho už vtedy opantal. „Keď niekto cíti hudbu a počuje hand pan po prvýkrát, tak je to ako vírus – zostane to v hlave a uvažuje o tom,“ prirovnáva to k niečomu ako je hudobný „ušný červ“.
A prečo spomína „vysoký level na výrobu“? Je to preto, lebo Dušan Martinček hráva na nástroje, ktoré si sám aj vyrobil. „Aj didgeridoo, na ktoré som hral, som si vyrobil sám. Vyrábal som aj iné nástroje, v podstate všetky exotické netradičné nástroje, ktoré sa u nás nedajú bežne kúpiť a chcel som na nich hrávať. Boli to okrem dychových – didgeridoo, fujár, píšťal a píšťaliek aj rôzne strunové nástroje,“ v dielni má zavesený napríklad „doshpuluur“, mongolský hudobný nástroj…
Od začiatku chcel aj hand pan, no v tej dobe ho vyrábala len jedna firma.
„Ono to je relatívne nový nástroj, vymyslel ho jeden švajčiarsky manželský pár okolo roku 2000 a oni ho aj vyrábali. Nedokázali však pokryť záujem a predávali ho za, pre nás, dosť vysokú cenu. Tretí problém bol, že ho nepredali hocikomu. Výrobcom bolo treba napísať motivačný list a oni si vybrali, komu ten nástroj predajú. Čakacia doba bola niekoľko rokov.“ Bolo teda iba otázkou času, kedy sa Dušan dostane k vlastnej výrobe hand panu.
Prvý vlastný hand pan
Tá doba prišla, keď Dušan odišiel z roboty a ostal doma. Získal čas a priestor a povedal si, že teraz je príhodná chvíľa vyskúšať si to. „Tak som vyrobil prvý, potom druhý, tretí… Už to začalo aj vyzerať a znieť ako to malo…“
Informácie čerpal z internetu, ale ani tam toho však veľa spočiatku nebolo.
Ako hovorí: „Je to nástroj, pri ktorom sa učíš na vlastných chybách. Musíš postupne urobiť všetky tie chyby, aby si pochopil, ako ten plech reaguje a aký materiál treba použiť.“
Prvý nástroj vyrobil, samozrejme, pre seba. Má ho stále doma aj keď priznáva, že na ňom by už nehral. „Nechávam si ho už len z nostalgie, že ten bol prvý…“ Ukázal ho kamarátom, niekto povedal, že nech urobí aj jemu, potom sa pridávali ďalší a tiež kamaráti kamarátov.
„Všetky boli robené z plochého plechu a základný tvar som vyklepával gumeným kladivom. Základný tvar vyklepávaš jeden celý deň a na druhý deň máš problém zdvihnúť pohár s vodou. Až po čase som si našiel firmu, ktorá mi začala vyrábať tie základné tvary.“
Od toho prvého z roku 2013 ich vyrobil určite stovky kusov, no ešte stále sa učí. Dnes už nerobí všetko kladivom, hladkú panvicu, ktorú mu dodajú, upravuje už aj lisom.
„Hand pan je nástroj, ktorý nedokáže naladiť žiadny stroj, takže nikdy ho Poliaci alebo Číňania nebudú búchať na tisíce a predávať ho za pár šupov. Okrem toho aj keď na predpripravenej panvici naladíš prvý tón perfektne, potom následne ladíš tie vedľajšie a pri ich ladení sa rozladí ten prvý… Takže treba niekoľkokrát obísť celý kruh aby si dostal konečné ladenie všetkých tónov.“ Celkové dokončenie nástroja trvá Dušanovi asi dva týždne a naraz nemá rozrobené nikdy viac ako dva.
Ladí sa kladivom
A ako sa dá docieliť, že na jednej plechovej panvici sú rôzne tóny? „To sa ladí kladivom,“ odpovedá Dušan. „Musíš ten plech napnúť presne na tých správnych miestach aby znel tak, ako ty chceš. Každé tónové pole na hand pane je naladené do troch tónov – základného a k nemu do oktávy a kvinty,“ zachádza Dušan už pomaly do hudobných vied. Až podozrivé na človeka, ktorý tvrdí, že hráva bez nôt.
Jeho prvý hand pan bol vyrobený z obyčajného plechu, zmeny prišli až časom. Dlhé roky potom vyrábal hand pany z ocele so špeciálnou povrchovou úpravou – nitridáciou, ktorá vytvrdzuje povrch nástroja.
Prirovnáva to k sendviču – vrch a spodok materiálu je tvrdý ako keramika a stred je mäkký tak, aby sa dal tvarovať. Dnes už však začal vyrábať aj nástroje z nerez ocele, ktorých údržba je jednoduchšia.
V podstate všetky hand pany majú jednotný rozmer – je to panvica s priemerom 53 cm. „Robia sa občas aj väčšie, ak chce človek dosiahnuť hlbšie tóny, ale ak to zväčšíš o 5 cm, už je ten nástroj nemotorný, tých 53 cm je ideálna veľkosť pre hudobníka. Každý nástroj, tým, že je to ručná robota, je vlastne iný.“
Rozsah tónov a rôzne ladenia
Dá sa rozsah tónov porovnať napríklad s klavírom, či gitarou? Dušanovi sa pri mojej laickej otázke prevrátia oči… „To sa nedá porovnať s inými hudobnými nástrojmi. Sú tam obmedzenia – pri príliš vysokých tónoch by to už nevibrovalo a na príliš hlboké tóny tam nie je dosť priestoru. Ak by sme to zatiahli do extrému, tak sú hand pany začínajúce najhlbšie tónom F2 a najvyššie môžu byť asi po A6. To sú však už extrémy. Keď sa bavíme o jednom konkrétnom nástroji, tak existujú také, ktoré majú 20 tónov, tie majú však tóny aj na spodnej časti a je to už limit,“ hovorí.
„Bežne vyrábané hand pany mávajú rozsah 8+1 až 10+1 tónov a tieto tóny sú vždy v harmónii. Preto je tento hudobný nástroj intuitívny, že keď sa človek naučí udrieť prstami tak, aby to správne rozozvučal, tak nemôže trafiť zlý tón ako napríklad na klavíri, kde treba vedieť, ktoré tóny patria k sebe. Hand pany sa ladia tak, že keď ho má človek naladený ako molový nástroj, tak hociktorý tón udrie, znie to harmonicky,“ dodáva a vo mne nie veľmi hudobne nadaný človek ožíva.
V dielni na stene má Dušan Martinček tabuľku s rôznymi ladeniami, ktoré majú aj svoje názvy. „Hand pan komunita si vytvorila svoje názvy jednotlivých ladení, niektoré podľa mena toho, kto ho ako prvý použil, inokedy podľa nejakých hudobných intervalov, ktoré boli prevzaté…“
Ladenie týchto nástrojov však tiež znamená, že nie je istota, ak sa stretnú dvaja handpanisti, že si spolu zahrajú. Ak majú ladenia, ktoré neharmonizujú, tak môžu hrať iba samostatne. Tento nástroj už len tak, pred hraním, nepreladíte…
Aj Dušan už má viacero svojich obľúbených ladení a tie má doma. Ak mu niekto zavolá, či príde zahrať, tak si vezme 2-3 rôzne nástroje, aby sa poslucháči nenudili. „Na tom molovom hand pane napríklad zahrám kľudne aj hodinu, aby sa poslucháči nenudili. Ale je dobré občas to prestriedať, nech sa niečo deje,“ hovorí o koncertovaní.
Sú ladenia, ktoré znejú keltsky, prípadne zase iné orientálne. Pre bežného našinca by asi hodinovka s orientálnou náladovou hudbou bola príliš.
Existuje však jedno ladenie – d-mol, ktoré sa používa najčastejšie. Zvyčajne práve to sa vyrába pre bežných záujemcov a takéto nástroje sú najviac integrovateľné s inými nástrojmi, takže sú najširšie použiteľné. Dá sa kombinovať aj s píšťalami, gitarami, harmonikami. Keď niekto chce prvý hand pan, tak práve toto ladenie je najlepšie, lebo má najviac možností…
Emocionálna bomba
Dušan má už aj svoje vlastné skladby, ktoré vytvoril a ako vraví, čím ďalej ich hrá, tým viac ich znova a znova pretvára, dopĺňa. „Tento nástroj, povedal by som, že je „emocionálna bomba,“ hovorí Dušan Martinček. Svoje skladby zverejňuje na svojom YouTube kanáli s názvom DJANGAR pans, čo je vlastne aj jeho obchodná značka.
„Dnes by som si už vedel sadnúť na pódium a urobiť koncert, bráni mi v tom skôr pandémia…“ Na otázku, či by aj Kapre doplnili do hudby tento nástroj hovorí, že tam by nepasoval. „Kapre hrajú skôr hlučnejšiu muziku – basa, gitara, bicie… tam by to nepasovalo, toto ladí skôr s tichšími nástrojmi…“
Aj v našom regióne je vraj možno 10-20 hudobníkov, ktorí majú Dušanove Djangar pans, no za posledný rok vraj väčšinu vyrobil do zahraničia. Predsa len tých 1 000 – 1 200 eur za jeden hudobný nástroj je na Slovensku stále dosť veľký peniaz.
Ako však Dušan hovorí, to nie je zlé, „… pretože človek, ktorý za to dá takú sumu je skutočne presvedčený, že ten nástroj chce. Kúpiť si to, aby to potom stálo doma na skrini – to nie je zmysel tohto nástroja,“ hovorí Dušan Martinček. Podľa jeho vlastných slov sa ho už viac ľudí pýtalo, či by urobil hand panový workshop a on už o tom uvažuje. Snáď, keď skončí korona…
Spracoval: Ivan Aľakša
