V stredu 4. 5. o 17.00 hod. bola prestrihnutá páska pred zrekonštruovaným kultúrnym domom v Šali. Jeho rekonštrukcia sa začala koncom roka 2020, práce mal byť ukončené na jeseň 2021, kvôli pandémii sa však projekt predĺžil aj predražil. Pôvodne mala jeho rekonštrukcia stáť 3,7 milióna eur, cena sa navýšila o približne 10 %, čo predstavuje 340-tisíc eur.
Rekonštrukciou prešiel exteriér budovy, na ktorý mesto dostalo z eurofondov 800-tisíc eur, zvyšné práce na exteriéri a interiéri sa rozhodlo mesto dofinancovať z časti z úveru a z časti splátkami dodávateľovi.
Zmenou v interiéri prešiel hlavný vchod, šatne, kinosála, estrádna sála a priestory pred nimi. Opravy sa nedočkala bábková sála a kancelárie. „Veríme, že v budúcnosti dostaneme možnosť zrekonštruovať aj bábkovú sálu, možno z nej raz vznikne aj menšia kinosála,“ povedal pre médiá Jozef Belický, primátor mesta Šaľa.
V celej budove sa menila vzduchotechnika, izolácia strechy a zlepší sa aj technika kúrenia, čo by malo znížiť prevádzkové náklady. Úpravou prešlo aj okolie kultúrneho domu. Mesto zachovalo podlahu pri hlavnom vchode a umelecké dielo, ktoré bolo umiestnené pred kinosálou.
Problémy s rekonštrukciou spôsobila pandémia i zmena predpisov
S prácami sa malo začať už na jeseň 2019, legislatívne procesy nakoniec zapríčinili, že sa s prácami začalo až koncom roka 2020. Zhotoviteľom prác je šalianska spoločnosť Menert. spol s r. o., ktorá zvíťazila vo verejnom obstarávaní. „Spoločnosť Menert hodnotí celkový projekt ako veľmi náročný. Nebudem sa vyhovárať prečo, pretože všetci vedia, čo nás ako spoločnosť postihlo. Pre nás bolo najťažšie spojiť nedostatky materiálov s chybami a nedostatkami projektu. Na začiatku výrobné podniky nevyrábali stavebný materiál kvôli covidu, na konci našich dodávateľov zasiahli aj udalosti na Ukrajine,“ vyjadril sa riaditeľ spoločnosti Menert Miroslav Wöllner k predĺženiu a predraženiu projektu.
Projekt bol vyprojektovaný pred piatimi rokmi, odvtedy sa zmenili aj povinné požiarne a bezpečnostné predpisy, čo podľa slov primátora tiež výrazne ovplyvnilo rekonštrukciu.
Menej nových, ale pohodlných sedačiek
Sedadlá do novej kinosály na základe verejnej súťaže dodala česká spoločnosť Kinoexport, s. r. o. Mesto stála ich výmena 60-tisíc eur, na ich výmenu prispel audiovizuálny fond cenou 36-tisíc. Z pôvodných 340 kusov je v súčasnosti v kinosále 240 nových, širších sedačiek s operadlami a dve miesta pre imobilných, pre ktorých sa vytvoril bočný bezbariérový vstup a toalety.
Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo v stredu 4. 5., kedy sa pred kultúrnym domom stretli všetci pozvaní hostia. Pásku prestrihol Jozef Belický, primátor mesta Šaľa, František Botka, vedúci Kultúrneho domu Šaľa a Xaver Chromek, bývalý vedúci, ktorý v kultúrnom dome pracoval po dobu 30 rokov a stál pri jeho zrode.
Nechýbal kultúrny program v podaní Šaľanov
Súčasťou otvorenia vynoveného kultúrneho stánku bol aj kultúrny program. Na novom javisku vystúpil spevácky zbor zo Základnej umeleckej školy, Folklórny súbor Šaľan a disco skupina z Tanečného klubu Jumping.
Vedenie mesta odovzdalo niekoľko pamätných plakiet bývalým vedúcim, prevádzkovateľom kultúrneho domu, primátorom i zhotoviteľovi a projektantovi stavby. Po programe čakalo na hostí občerstvenie vo vynovenej estrádnej sále.
Z histórie kultúrneho domu
Úvodný projekt kultúrneho domu v Šali (DK) vznikol ešte 28. augusta 1963. Jeho výstavba bola niekoľkoročným procesom. Začiatok výstavby DK sa datuje do roku 1968, kedy Pozemné stavby Nitra v rámci bytovej výstavby Sídliska Váh dostali do vienka aj stavbu DK. Stavebný dozor zabezpečoval odbor výstavby Duslo š. p., zastúpený Alojzom Hešterom.
„V prvých rokoch výstavba DK stagnovala. Zmena a urýchlenie výstavby prišlo v r. 1971 z podnetu nového vedenia š. p. Duslo na čele s riaditeľom Ing. Štefanom Urbanom, ktoré výstavbu DK zaradilo medzi priority sociálneho programu,“ spomína v príhovore Xaver Chromek, bývalý pracovník DK.
V 1973 odovzdali prvú časť kultúrneho domu
V auguste 1973 bola dokončená výstavba prvej časti DK — Estrádna sála a vstupná hala so šatňou. Zriaďovateľom DK bol v tom čase Závodný výbor ROH pri š. p. Duslo. V auguste 1973 nastúpili do DK-ROH prví pracovníci. Do funkcie riaditeľa Ľudovít Marinčák. Do funkcií odborných pracovníkov zodpovedných za riadenie jednotlivých činností – Xaver Chromek, Ján Lieskovský a Viliam Hrabala, ako i ekonomicko-administratívne pracovníčky Júlia Šťastná a Mária Vojteková.
Dňa 8. septembra 1973 v Estrádnej sále DK-ROH títo pracovníci zorganizovali oslavy 15. výročia položenia základného kameňa Duslo Šaľa š. p. Bola to prvá spoločenská akcia v DK. „Na oslavách vystúpila v tom čase najpopulárnejšia slovenská speváčka Eva Kostolányiová. Za 30 rokov môjho pôsobenia v DK vystúpili snáď všetci významní speváci, speváčky a skupiny z Československa, okrem Karla Gotta,“ spomína Chromek.
Kolektív odborných pracovníkov neskôr doplnil Ján Kuba a pracovníci údržby na čele s vedúcim Tomášom Morovičom. V roku 1974 bola do funkcie vedúcej kina prijatá Katarína Vašková. Takmer dvadsať rokov patril DK pod podnik Duslo Šaľa. Na začiatku 90-tych rokov bol na krátku dobu v ekonomickom prenájme. Avšak táto forma prevádzkovania sa ukázala ako neefektívna, a tak sa zriaďovateľom Domu kultúry stalo mesto, ktoré je ním dodnes.
S výberom pôvodných sedačiek vedúci DK nesúhlasil
V rokoch 1973 a 1974 boli postupne odovzdané do prevádzky priestory divadelnej sály —kina bábkovej sály, reštaurácie, klubovne, šatní, skladové priestory, byt domovníka. Práce boli ukončené v júli 1974.
„Projektanta som ja osobne na začiatku upozorňoval, že výber sedačiek je zlý. Ukázalo sa, že som mal pravdu, sedačky po celú dobu vŕzgali, boli príliš úzke a zle sa na nich sedelo,“ hovorí Chromek.
Panoramatické kino a významné divadelné prehliadky
Divadelná sála s kinosálou bola na svoju dobu moderná, kino bolo panoramatické, divadelné pódium 12 metrov hlboké, do Šale preto chodili nejaký čas nacvičovať aj divadelníci z Divadla Andreja Bagara z Nitry a v Šali sa konali aj zaujímavé divadelné premiéry, či predpremiéry.
Vrcholným divadelným podujatím v Šali bola Detská divadelná Šaľa, dnes premenovaná na Zlatú priadku. „Do nášho mesta ju presunuli náhodou, keď v roku 1975 prišli za nami z Národného osvetového centra, že v Trnave na javisku divadla padol balkón a my sme behom troch mesiacov museli zorganizovať piaty ročník celoslovenskej prehliadky detských divadiel. Prehliadka zostala v Šali dodnes. Dokázali sme tu spraviť‘ veľmi dobré zázemie aj preto, lebo neboli finančné problémy, keďže sme patrili pod Duslo. Priamo na mieste bolo stravovanie a ubytovanie bolo naokolo — na učilišti a slobodárni,“ opisuje Chromek.
Šaľu navštívili všetci poprední politici tej doby, ale aj zahraničné skupiny. Prvou bola v roku 1974 skupina Puhdys z NDR. „Objavili sa tu tanečníci z Indie, ale aj Brazílie — to bola doba, keď‘ sporooblečené devy z Latinskej Ameriky vzbudili rozruch medzi Šaľanmi,“ pobavil hostí svojím komentárom Chromek.
Kultúrny dom bol strediskom, kde bolo niekoľko záujmových krúžkov, konali sa tu výstavy, prehliadky, divadelné predstavenia, súťaže i kurzy.
V máji nás čakajú prvé podujatia, už v piatok sa koná Májová veselica, program si nájdu mladí, deti i seniori. Lístky si viete zakúpiť v pokladni MsKS, ktorá sa už presťahovala do vynovenej budovy alebo online. Zoznam podujatí nájdete u nás v sekcii Kam v Šali. Premietanie v kine by sa malo začať v júni.
mh
foto: redakcia, mesto Šaľa
