Dňa 11. 11. sa o 11.00 hod. stretli Šaľania, aby si uctili pamiatku veteránov, ktorí zahynuli počas 1. a 2. svetovej vojny. V úvode všetkých privítal organizátor Miroslav Demín, vo svojom príhovore vyzdvihol dôležitosť pripomínania si takýchto udalostí.
Presne pred 100 rokmi sa 11. 11. podpísalo vojnové prímerie, ktoré znamenalo koniec svetovej vojny, najskôr na západnom fronte, neskôr na celom svete. Obeťami vojnového konfliktu boli aj rodáci zo Šale. Počas vojny v rokoch 1914 – 1918 zomrelo minimálne 125 Šaľanov a 11 Večanov.
Vlčí mak ako symbol spomienky
Myšlienka pripomínania si 11. novembra vznikla už v roku 1919, rok po podpise prímeria. Prvé spomínanie sa konalo v Londýne, Paríži a v iných svetových mestách. Nakoniec ho za oficiálny Deň prímeria vyhlásil americký prezident Woodrow Wilson. Tento deň je ale v mnohých krajinách známy aj ako Deň spomienok, Deň vlčích makov, ktorého symbolom sú vlčie maky. V Šali boli všetkým prítomným pripnuté symbolické papierové vlčie maky na kabát ako symbol spomienky na veteránov. Vlčie maky sa stali symbolom pri spomienkach vo väčšine demokratických krajinách, v posledných rokoch aj u nás na Slovensku.
Symbolika pochádza z básne In Flander fields, v preklade V poliach Flámska. Túto báseň na úvod ceremoniálu zarecitovala Adriana Keszeliová, členka Združenia pre občianske záležitosti mesta Šaľa.
Svoj príhovor predniesol aj primátor mesta Šaľa Jozef Belický. „Musíme si pripomínať a vážiť obete. S pietou sa skláňam pred tými, ktorí položili život pre lepší svet. A verím, že ak si budeme pripomínať tieto udalosti, tak sa vyhneme tomu, aby sme robili rovnaké chyby, aby sme neboli vtiahnutí do politických a mocenských bojov. Ale aby sme si v mieri, pokoji a radosti užívali to, čo nám tu zanechali naši predkovia. Česť ich pamiatke,“ vyjadril sa v závere svojho prejavu. Na Pamätníku obetiam vojny nájdete aj meno Belický, ide o prastarého otca nášho súčasného primátora. „Áno, aj môj prastarý otec patrí k obetiam vojny, na tabuli ale nájdeme mnoho známych šalianskych mien, rodiny tu žijú dodnes, napríklad meno Hučko alebo Kelemen,“ hovorí primátor.
Myšlienka vytvorenia pomníka obetiam vojny vznikla tesne po vojne, chýbali však financie. Šaľania vytvorili zbierku, aby doplnili chýbajúce peniaze v rozpočte. Pomník mal byť pôvodne postavený medzi budovou ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským a budovou mestského úradu. Návrh zobrazoval plačúcu matku nad hrobom padlého syna.
Pomník padlým v 1. svetovej vojny bol slávnostne odhalený spolu s Pamätníkom maďarskej štátnosti 10. novembra 1940. Dnes ho môžete nájsť v kostolnej záhrade oproti fare. Pribudlo naň niekoľko mien obetí z 2. svetovej vojny.
V závere ceremoniálu položil primátor a bývalý poslanec mestského zastupiteľstva Július Morávek veniec k pamätníku a všetci prítomní si uctili veteránov symbolickou minútou ticha.
Autor: Michaela Harabišová
Foto: redakcia
