Na aprílovom zasadnutí Komisie kultúry a cestovného ruchu členovia hovorili aj nutnosti investícií do niektorých pamätihodností mesta. Jednou z nich je aj kaplnka s hrobkou rodín Feketeovcov a Feketeházyovcov z konca 19. storočia. Práve o jej stave prišiel komisiu informovať Ivan Wanak, vnuk významného šalianskeho rodáka, konštruktéra Jánosa Feketeházyho.
Kaplnka chátra
Rodina dala vypracovať posudok s cenovým odhadom na vykonanie nutných prác na vonkajšej časti kaplnky. Investícia je vyčíslená na viac ako 7 300 €. Hrobka je výlučným majetkom rodiny, no kaplnka bola podľa zakladacej listiny z roku 1892 daná k dispozícii miestnemu duchovnému úradu pre obyvateľov mesta.
„Šľachtická rodina dá kaplnku k dispozícii miestnemu duchovnému Úradu pre cirkevné ciele, aby sa v nej neobmedzene mohli konať procesie, pri pohrebných obradoch zádušné sv. omše, o to viac, že miestni veriaci ochotne vypomáhali dovážaním stavebného materiálu pri jej výstavbe,“ uvádza Zakladajúca listina z roku 1892.
Kaplnka by verejnosti mohla slúžiť aj v budúcnosti. Posledný pohreb sa v nej konal približne pred šiestimi rokmi. Navyše, má potenciál stať cieľom turistických a náučných prehliadok. Potrebné je najskôr nájsť peniaze na rekonštrukciu a na jej označenie s informáciami. Nielen o samotnej stavbe, ale aj o Jánosovi Feketeházym. Ten patrí medzi najvýznamnejších Šaľanov a jeho meno s úctou vyslovujú i vo svete. Bol významným projektantom mostov a železných konštrukcií.
Nič to nemení na tom, že kaplnku obývajú holubí nájomníci, ktorým nerobí problém žiadna „potreba“. Okrem toho je na budove niekoľko ďalších nedostatkov, vrátane popraskanej fasády, rozbitej výplne a podobne.
Kaplnka je zapísaná v zozname pamätihodností Šale. To jej však okrem morálneho a historického statusu nedáva žiadne materiálne výhody. Ak by ale bola zapísaná v registri národných kultúrnych pamiatok, možno by to prinieslo nové príležitosti. Najmä s ohľadom na jednoduchšie získavanie prostriedkov z rôznych fondov.
Členovia komisie kultúry veria, že samospráva bude kaplnke venovať zvýšenú pozornosť a peniaze na rekonštrukciu v dohľadnej dobe nájde. Prípadne ich získa z niektorých fondov štátnej či komerčnej sféry. Tak ako sa to podarilo pri Pamätníku obetiam vojen. Vynoveného „šatu“ sa dočká už tento rok.
Pamätník obetiam vojen
Radnica zverejnila zmluvu, na základe ktorej z rezervy predsedu vlády SR získala 7500 €. „Na pamätníku sa budú vykonávať reštaurátorské práce, opravné stavebné práce, čistenie, leštenie a sanácia zvetraného muriva,“ uviedla Dajana Hanesová, hovorkyňa mesta. Keďže mesto musí dotáciu do konca kalendárneho roka vyúčtovať, zrejme bude čoskoro vyhlásené verejné obstarávanie.
Pamätník postavili v roku 1940. Financovaný bol z obecného rozpočtu a zo zbierky Šaľanov. Napriek tomu nie je majetkom mesta. „Pamätník nie je evidovaný v majetku mesta, je postavený na pozemku vo vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi,“ uviedla hovorkyňa mesta.
Pôvodne mal Šaľanom pripomínať obete Veľkej vojny, no po 2. svetovej vojne na jeho zoznam pribudli obete aj druhého svetového konfliktu. Na pamätníku sú viditeľné výrazné stopy zvetrania a reštaurátorské práce si naozaj vyžaduje.
Napríklad, na priečelí, pod figurálnou kompozíciou Ježiša s raneným československým vojakom, už nie sú vôbec viditeľné letopočty 1914 – 1918. Verím, že zhotoviteľ odstráni aj tento nedostatok. Na škodu je, podľa môjho súkromného názoru, že sa v investícii nepočítalo s osvetlením. To mohlo dať nový rozmer nielen pamätníku, ale aj centru mesta.
Miroslav Demín
autor je členom Komisie kultúry a CR pri MsZ v Šali
