V Centre voľného času Tip-Top v Šali každoročne úspešne funguje niekoľko desiatok záujmových krúžkov. Jedným z nich je aj archeologický. So svojou nepretržitou štyridsaťročnou činnosťou je služobne najstarším krúžkom v tomto zariadení.
Ako nám povedal jeho vedúci Ján Kormoši, svoju históriu začal krúžok písať 27. 2. 1981, keď sa niekoľko nadšencov a milovníkov regionálnej histórie po prvýkrát zišlo na spoločnej schôdzke v Dome kultúry v Šali.
„V septembri toho istého roku bol založený aj archeologický krúžok detí vo vtedajšom Dome pionierov (dnes CVČ Tip-Top). Dôvodom bola masívna výstavba v Šali a v okolí s množstvom stavebných výkopov, v ktorých sa nachádzalo veľké množstvo úlomkov čriepkov, kostí a ďalších pamiatok,“ spomína Ján Kormoši.
Nálezy a náleziská sa vtedy veľmi nenahlasovali, ničili sa alebo sa prebytočná zemina aj s nálezmi premiestňovala na iné miesta na vyrovnanie terénu.
„Nikto nevedel aké sú to pamiatky a z akého historického obdobia pochádzajú. Ak sa náhodou niečo zachovalo, v lepšom prípade to bolo posunuté do niektorého múzea, na Archeologický ústav SAV do Nitry alebo do depozitov. V tom horšom prípade si pekné a zaujímavé nálezy niekto privlastnil.“
Členovia krúžku začali intenzívne pracovať v teréne a aj sa samovzdelávali. Napomáhali tomu aj stretnutia s odborníkmi a ich rady – napríklad s Doc. Dr. Antonom Točíkom z AÚ SAV v Nitre a Mgr. Jozefom Ižófom z Okresného vlastivedného múzea v Galante. Už od začiatku však vraj žili aj víziou vybudovať expozíciu – múzeum s regionálnou históriou, aby sme nemuseli chodiť obdivovať vlastné pamiatky niekam inam.
Pracovali v teréne
„Skúsenosti nás v priebehu ďalších rokov učili ako treba pamiatky vyhľadávať, zachrániť a konzervovať, ako evidovať náleziská a plniť si ohlasovaciu povinnosť,“ hovorí o činnosti dlhoročný zanietenec archeológie.
„Pri povrchových zberoch sme zaisťovali len najvýraznejšie vzorky tak, aby ani jedno archeologické nálezisko nebolo porušené. Náleziská sme dokumentovali a s našimi aktivitami boli oboznámené príslušné inštitúcie. Dôkladným niekoľkoročným pozorovaním sme takmer každé nálezisko dokázali zaradiť do príslušného obdobia a vymedziť jeho približný rozsah.“
Stovky detí a dospelých
Členmi archeologického krúžku sa v rokoch 1981-2020 postupne stalo 251 detí a mládeže, a 74 dospelých z celého okresu Šaľa. „Absolvovali teoretickú výuku v priestoroch CVČ a praktickú v teréne. Každoročne sa zúčastňovali letných táborov na hrade Gýmeš a robili teoretické i praktické vedomostné skúšky z platných zákonov, archeológie, histórie a z ochrany pamiatok. Dnes už na krúžku vychovávame druhú a tretiu generáciu aj od bývalých členov,“ hovorí Ján Kormoši.
Ako s hrdosťou dopĺňa Ján Kormoši, ani jeden člen krúžku nezneužil svoje vedomosti o archeologických náleziskách vo svojom okolí, čo je chvályhodné. „Veľkú vďaku vyslovujem aj pani Irene Vozákovej, bývalej pracovníčke mestskej knižnice v Šali, ktorá vedela podchytiť záujemcov o históriu a archeológiu a nasmerovať ich do našich radov.“
Ušetrili vyše 16,5 milióna eur
Podľa údajov členov krúžku za roky 1981-2009 povrchovou kontrolou, zberom, záznamom a mapovaním prešli členovia krúžku niekoľkokrát všetky dostupné plochy v šalianskom okrese. Takto sa zachránilo veľké množstvo pamiatok po našich dávnych predkoch a zaevidovalo veľa nálezísk.
„Na základe cien odporúčaných Archeologickou radou pri Ministerstve kultúry SR sme našou terénnou prácou pri evidovaní archeologických nálezov a nálezísk ušetrili pre štátne a samosprávne orgány sumu 16 645 443 eur, ktorú by eventuálne museli uhradiť za takúto rozsiahlu prácu,“ vyratúva Ján Kormoši.
Zhodnotením všetkých terénnych prác sa v roku 2013 stal súpis Okres Šaľa – archeologické nálezy a náleziská. Na 357 stranách je popis 170 nálezísk s nálezovými okolnosťami, kresbami nálezov, zaradením do obdobia a vyznačením na mapách.
„Pre nedostatok financií bolo vyhotovených len 40 ks súpisu, ktoré nám nezištne vytlačila firma Szaly, s. r. o. Najväčšiu zásluhu na vzniku súpisu má Zoltán Vozák, ktorý popisom a kresbami vytvoril unikátnu prácu.“
Máme aj múzeum
Prvú expozíciu Archeologický kabinet otvorili pre verejnosť 13. 1. 1985 v DPaM v Šali s 290 exponátmi. Následne bola v „Eko-klube“ v pivničných priestoroch pod kaštieľom otvorená od 7. 9. 1988 do mája 1991 expozícia so 744 exponátmi. „Všetka zodpovednosť za činnosť klubu bola na pleciach Ladislava Košičára. Expozícia bola následkom spoločenských zmien opätovne presťahovaná do CVČ. Ešte pred tým tu stihla STV natočiť film pre deti a mládež „Múmie z múzea“.
V máji 1993 v CVČ opätovne otvorili pre verejnosť muzeálnu expozíciu už s 1 050 exponátmi. „Dobrou dušou všetkých prác bola Mária Kučelatová. Priestor expozície sa nám podarilo v roku 1997 rozšíriť vdaka finančnej podpore vtedajšieho primátora Júliusa Morávka a potrebným materiálom nám pomohli podnikatelia Tibor Dubis a Michal Majer. Takto mohlo byť vystavených ďalších 307 exponátov.“
Skoro 10-tisíc návštevníkov zo 42 krajín
Vynovené a doplnené múzejné zariadenie – Stálu expozíciu – zo súčasnosti do minulosti s 2 578 exponátmi slávnostne otvorili 12. 6. 2008 aj vďaka podpore riaditeľa CVČ Michala Malárika. Slúži širokej verejnosti a je aj vynikajúcou učebnou pomôckou na výuku dejepisu, regionálnej histórie a alternatívnu výuku, ale aj pre odborníkov na štúdium a analógiu exponátov s inými nálezmi. Dodnes expozíciu navšívilo 9 180 osôb z rôznych kútov sveta, zo 42 krajín všetkých obývaných svetadielov.
Študijné práce u nás absolvovalo 155 osôb, z toho 39 bolo archeológov, pamiatkarov a muzeológov, 33 bolo pedagógov a 23 umelcov rôzneho zamerania.
Expozícia v prevažnej miere pozostáva z regionálnych nálezov, ale aj darov od obyvateľov regiónu a pre plynulosť a lepšie pochopenie regionálnych dejinných udalostí bola v niektorých prípadoch doplnená o exponáty zo súkromných zbierok vkladateľov.
„Niektoré významné regionálne pamiatky zaobstarali dospelí členovia krúžku individuálne na vlastné náklady alebo sme si mohli dovoliť kúpiť od majiteľov z vlastných finančných prostriedkov. Pre nedostatok finančných prostriedkov sme napríklad takto nedokázali zachrániť bronzový meč z karpatskej mohylovej kultúry zo strednej doby bronzovej cca 1500-1200 pnl,“ hovorí Ján Kormoši.
Najvýznamnejšie exponáty a výuka
Najvýznamnejšími exponátmi, ktoré preslávili Šaľu a zapísali ju do svetových učebníc sú nálezy pozostatkov neandertálcov, ktoré našli – v roku 1961 Jozef Syrový čelovú kosť, v roku 1993 Igor Mihálik ľavú zadnú polovicu lebky a v roku 1995 Zoltán Vozák ľavú prednú polovicu lebky. V roku 2001 Pavel Dvořák na túto tému natočil v priestoroch expozície ďalšiu časť seriálu Stopy dávnej minulosti – Stratená Neandertália, ktorá potom vyšla aj knižne.
Od roku 2008 sa uskutočňuje v priestoroch expozície v CVČ Alternatívna výuka regionálnych dejín hravou formou pre žiakov ZŠ a špeciálnych tried. Zúčastnilo sa jej už 66 skupín, v ktorých bolo spolu 1 410 žiakov s pedagogickým dozorom.
V roku 2018 vydali dokonca vlastnú učebnicu archeológie „Svatava a jej tajomstvo“, ktorú pripravila autorská dvojica Ján a Roman Kormošovci. Archeologický krúžok bol za svoju prácu ocenený Cenou mesta Šaľa za rok 2005.
„Nič z toho by sa nestalo skutočnosťou bez maximálnej podpory vynikajúcich ľudí – riaditeľov CVČ (predtým DPaM) Ľudovíta Gábora, Márie Kučelatovej a Michala Malárika,“ dodal na koniec Ján Kormoši a treba ho určite doplniť, že predovšetkým a hlavne bez jeho aktívnej činnosti v krúžku a v šalianskej expozícii.
ivn
Fotografie: archív krúžku
